Takýto prístroj by musel mať elektromagnetickú cievku alebo magnet, ktorou vytvorí statické magnetické pole, alebo premenlivé magnetické pole. Každá cievka bez jadra alebo s feromagnetickým jadrom vytvára takéto magnetické pole. Jeho dosah je úmerný elektrickému prúdu, ktorý preteká vodičom cievky a permeabilite materiálu jadra cievky. Prakticky preto, že intenzita takto generovaného magnetického poľa klesá exponenciálne so štvorcom vzdialenosti, už po pár centimetroch nemá takmer žiadny vplyv. Samozrejme uvažujeme možnú elektroniku, ktorá by sa mohla vyskytovať v úli alebo blízko úľa. Takéto magnetické pole dokáže generovať napríklad relé, jeho dosah je ale pár centimetrov. V dnešnej dobe sa už nepoužívajú oscilátory alebo filtre na tak nízkych frekvenciách aby bolo súčasťou elektroniky vytváranie takýchto magnetických polí väčšej intenzity. Už z princípu každej elektroniky vzniká určitá úroveň magnetického poľa v okolí elektroniky, ale merateľná je v porovnaní s magnetickým poľom iba niekoľko centimetrov okolo. Záleží aj na tom, ako je daná elektronika navrhnutá, či má viacvrstvový plošný spoj, či má ochranné vrstvy uzemnenia a či sú po okrajoch blokované prekoveniami, aby okraj plošného spoja nevytváral anténu. Drvivá vačšina elektromagnetického žiarenia z elektroniky je ale už v pásme vyšších frekvencií, ktoré už nedokážu narúšať magnetické pole Zeme z dôvodu kmitania a teda vyrušenia možných vplyvov, keďže pri kmitaní sa mení polarita magnetického poľa z plus do mínus presne inverzne a tým sa vplyv vyruší.

Záverom ohľadne tohoto vplyvu vyplýva, že elektronika položená priamo medzi včely, môže v blízkom okolí dezorientovať včely narušením magnetického poľa Zeme. Podstaté ale je, že záleží na veľkosti elektrických prúdov, ktoré v elektronike tečú. Čím je spotreba zariadenia nižšia, tým je menší vplyv a aj menšia vzdialenosť, kedy je magnetické pole elektroniky ešte porovnatelné s tým Zemským. 

2. Nízkofrekvenčný vplyv ktorý nemá žiadne účinky pri nízkych intenzitách na živé organizmy.

Keďže my ľudia nie sme citlivý na zemské magnetické pole, neviem či existujú štúdie, či vyššie frekvencie elektromagnetického žiarenia dokážu ovplyvňovať túto detekciu. Logicky by vyplývalo, že rýchle zmeny intenzity žiarenia nedokážu premiestňovať ióny v tele včely a tým ovplyvnňovať orientáciu včely v magnetickom poli Zeme. Rýchle zmeny - to za aký čas sa zmení intenzita žiarenia z plus do mínus a späť do plus. Vzdialenosť ktorú prejde svetlo za tento čas voláme dĺžka vlny elektromagnetického žiarenia. Je to doležité lebo s dĺžkou vlny súvisí jednak energia vlny a jednak schopnost vytvárať potenciálny rozdiel napätia medzi dvoma bodmi, ktorý má zas vplyv na vzniknutý indukovaný elektrický prúd aj vo včele ktorá sa nepohybuje. Lebo sa pobybuje samotné pole - elektromagnetické žiarenie. Je veľmi doležité uvedomiť si, že čím je frekvencia žiarenia vyššia, tým viac sa dokáže šíriť elektromagnetická vlna priestorom a tým menej vo vodiči. Tomuto javu hovoríme posuvný elektrický prúd. Na tomto princípe sú založené televízne antény, ktoré sa samozrejme nehýbu a aj tak sa v nich indukuje elektrické napätie zo žiarenia a keďže sú z duralu a dural je vodivý, tečie nimi tento prúd, ktorý my voláme napríklad televízny signál. To som trochu odbočil, ale znamená to, že existuje frekvencia ktorá má dĺžku vlny rovnakú ako včela. Alebo násobok štvrtiny alebo polovice vlny. Vtedy môže byť včela svojím telom v rezonancii a dané napätie sa bude sčítavať a nie rušiť. Presne ako antény, ktoré sú naladené rozmermi prvkov presne na tieto násobky dĺžky vĺn, aby sa docielil silnejší televízny signál z antény. Keďže tieto vlnenia sú bežné všade, sú súčasťou celého priestoru kde je civilizácia, nedá sa pred tým uniknúť a nevieme presne aký vplyv má takéto relatívne slabé žiarenie na včely. Zdá sa že žiadne. Ale keď uvažujeme elektronické zariadenie priamo v úli alebo blízkosti úľa, tak to už môže byť relevantný zásah do včiel. Ako som ale spomínal na začiatku odseku, tým že sa pole mení rýchlo, pravdepodobne to nemá vplyv na orientáciu a vnímanie včiel v magnetickom poli Zeme. Môžeme považovať takýto vplyv za zanedbateľný a predpokladať, že to včelám nemôže škodiť, hlavne preto, lebo elektronika vyžaruje na týchto frekvenciách velmi slabé elektromagnetické žiarenie.

Samozrejme zase platí že čím vyššia intenzita žiarenia, tým väčší vplyv na živý organizmus. Vyžarované výkony - intenzita pri technológii WIFI alebo bluetooth sú tak malé, že dokážu ohrievať tkanivá živých organizmov iba v tesnej blízkosti antény. Presne z rovnakého dôvodu ako nižšie frekvencie pre exponenciálny pokles tejto intenzity so vzdialenosťou. Luďom nemôžu škodiť z dôvodu prekrvenia tela krvou, kde toto prirodzené chladenie tela cirkuláciou krvi odvádza teplo vzniknuté príčinou žiarenia. Tieto frekvencie nedokážu narúšať integritu atómových, molekulových väzieb a ani nijak narúšať bunky. Škodlivý vplyv by mohol byť patrný pri prehriati bunky, kde by mohla takto prehriata bunka zomrieť. Keďže syntéza bielkovín v bunkách je kódovaná RNA kódmi ktoré sa priamo kopírujú z jadra bunky z jej DNA ktoré nie je možné teplotou narušiť, nepoznáme taký mechanizmus ktorý by spôsobil mutáciu bunky teplom. V konečnom dôsledku chodia ľudia do sauny kde je 100 stupňov celzia a táto teplota preniká do určitej hĺbky tela a nikto sa nad tým nepozastavuje či to nie je škodlivé. Infra sauna dokonca preniká do hlbších vrstiev, kvôli frekvencii tepelného infračerveného žiarenia ktoré má väčší prienik cez tkanivá tela človeka. Podobne Kryokomory s teplotou minus sto stupňpov celzia. Ale vráťme sa ku včelám. Včela by  100 stupnov celzia v saune neprežila z dôvodu jej nedostatočnej tepelnej zotrvačnosti a menšieho prekrvenia tela prúdením krvi. Ak by mal mať tepelný účinok elektromagnetických vĺn v okolí 2,4GHz vplyv na včelu , musel by byť takýto vysielač priamo medzi včelami a trvalo zapnutý aby mohol trvalo zvyšovať teplotu včely ktorá by sa nesmela moc hýbať. Mohla by potom negatívne vnímať tepelnú energiu. Tohoto vplyvu by sa ľahko zbavila posunutím sa o 10cm ďalej. Ešte treba rozlišovať, že WIFI má rádovo vyššiu intenzitu ako bluetooth, tak vplyv WIFI je väčší.

Z praktického hľadiska kvôli šetreniu energie nie sú systémy ktoré monitorujú včely zapnuté trvalo na vysielanie, tak tento problém neexistuje. V prípade WIFi, SIGFOX, NbIoT a LORAWAN sietí  ale nie je vylúčené, že budú zapnuté trvalejšie. V každom prípade, môže byť nejaký vplyv na včely iba ak je prístroj a anténa priamo medzi včelami. Tým že v tomto smere neexistujú žiadne štúdie, nie je nijak dokázané, že by tieto technológie bezdrôtového prenosu informácii na frekvenciách okolo 2,4GHZ alebo aj okolo 1GHz alebo 5GHz boli pre včely škodlivé.